OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Diskografia rakúskej kapely DEMOLITION sa rozrástla o tretiu nahrávku, ktorú by si nemal nechať ujsť žiaden fanúšik thrash metalu. Pôsobivo silný materiál je dôkazom toho, že s touto skupinou treba rátať. Pri príležitosti vydania „Existence“ som vyspovedala gitaristu Thomasa Pippersteinera.
S DEMOLITION hráš thrash/death. Kedy si objavil thrash metal a prečo si sa rozhodol hrať práve túto odnož metalu?
Thrash som objavil v útlom veku, keď som mal jedenásť. Nikdy som sa však nerozhodol, že budem hrať s DEMOLITION len thrash, ale jednoducho to tak vzniklo. Každý robí to, čo mu prináleží a čo mu spôsobuje radosť a to, čo možno počuť na našich platniach, vzniklo pritom.
Poďme k vášmu aktuálnemu albumu „Existence“. Prečo ste nahrávali práve v slovenskom Exponente?
Počuli sme nahrávky niektorých kapiel, ktoré nás presvedčili a naviac Peter Böhm, producent a náš priateľ, spolupracoval v tomto čase s Exponentom. Okrem toho to nebolo pre nás ďaleko a tak sme sa rozhodli nahrávať tam.
Udržujete kontakt so slovenskou resp. českou metalovou scénou? Máte prehľad o kapelách, ktoré tvoria tamojší underground? Ktoré sa ti páčia?
Udržiavame veľmi dobrý kontakt so slovenskou a českou scénou. Za jedno poznáme veľa kapiel a usporiadateľov z oboch týchto krajín pretože sme s väčšinou z nich už raz spoločne stáli na jednom pódiu. Poznám napr. kapely ako KRABATHOR, HYPNOS, ROOT, PATHOLOGY STENCH, GALADRIEL, CRANIOTOMY, FOB, atď... Veľmi rád mám kapely ako českých thrasherov SHAARK alebo MASTER. S nimi sa aj kamarátime. Keď sme tento rok hrali na Brutal Assaulte, boli tam niektoré kapely, ktoré sa mi veľmi páčili. Okrem toho je vždy pekné tam opäť hrať. Tamojšie publikum je jednoducho cool.
Domnievam sa, že vaše cédečká nie sú nás až tak známe. Mohol by si každý z vašich albumov charakterizovať pár vetami?
Prvý album „...In The Begining“ (1998) boli naše začiatky. Relatívne lacná produkcia, ktorá ale znie akosi kultovo a naše prvé vplyvy zliate na jednej platni. Druhý album „Out Of Noland“ (2001) bol už trochu iný. Kládli sme oveľa väčší dôraz na zvuk, štúdio a hosťujúcich hudobníkov. Zvuk bol viac heavy a do skladieb sme dali viac ideí s vplyvom napr. operného speváka alebo hosťujúceho vystúpenia Ritchie Krenmaiera zo STYGMA IV. Po prvýkrát sme použili klávesy, ktoré nahral mozog kapely DARKSIDE Sü. Aktuálny album „Existence“ je opäť celkom iný. Prvýkrát som osobne spokojný so skladbami, zvukom a zmenami na cédečku. A aj materiál je zreteľne tvrdší. Myslím, že tento album má všetko, čo thrashový fanúšik potrebuje k headbangovaniu.
Všimla som si, že vaše albumy vychádzajú v trojročných odstupoch. Vyhovuje vám takéto pracovné tempo alebo ide len o náhodu?
To je asi náhoda. Medzi nahrávkami sme sa vždy starali o iné veci ako písanie skladieb, hranie koncertov alebo promotion. K tomu sa pridali ešte zmeny v zostave, ktoré to všetko ešte viac spomalili.
Ako sa etabloval nový spevák Wolf v kapele? Podieľal sa už na písaní skladieb?
Wolf sa do kapely veľmi dobre integroval. V tomto smere som ale nikdy nevidel problém, pretože sme už pred jeho nástupom do kapely boli niekoľko rokov priatelia a spolupracovali sme už aj na „Out Of Noland“. Vždy sme si užili spolu veľa zábavy bez toho, že by nám chýbala nevyhnutná porcia profesionality.
Vaše prvé CD vyšlo pod vaším vlastným labelom DN Records. Label stále funguje. Špecializuje sa na určitý štýl a aké kapely sú pod ním?
Nie, nie je zameraný na určitý štýl. Momentálne sú u DN Records len DEMOLITION. V budúcnosti mám ale v úmysle vydávať kapely pod logom DN Rec. pokiaľ ma zaujmú a budem toho názoru, že sa z nich bude dať niečo urobiť. Ale to je hudba budúcnosti.
Počas vašej kariéry ste mali možnosť hrať pred kapelami ako napr. NEVERMORE, ANNIHILATOR, OVERKILL, DESTRUCTION alebo SOILWORK. Ktoré supportovanie si ceníte najviac, ktoré malo pre vás najväčší význam?
Najväčší význam mali rozhodne spoločné koncerty s TESTAMENT, DIO, KREATOR, DESTRUCTION, OVERKILL, SAXON, MERCYFUL FATE, ANNIHILATOR atď... Pretože toto všetko sú kapely, na ktorých sme začínali. Ako teenageri sme si kupovali ich platne a teraz sme smeli stáť s týmito kapelami na jednom pódiu. Boli to pre nás veľmi silné momenty.
Koncerty nehrávate často. V čom to je? Pripravujete teraz po vydaní „Existence“ malé turné?
Ako som už spomínal, v minulosti sme sa sústredili na veľa iných vecí ako manažment, promotion, predaj. Väčšinou sme hrali len koncerty, ktoré sme vnímali ako veľmi dôležité podobne ako tie s TESTAMENT atď... Ale v budúcnosti a hlavne budúci rok popracujeme na nejakom turné a dúfame, že v budúcnosti budeme hrať naživo oveľa častejšie. Ak bude možné v celej Európe.
Ďakujem za rozhovor!
Ďakujem veľakrát za rozhovor a tvoju podporu.
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.